Aby sme mohli pivo považovať za nezávadné, musí mať určité chemické a fyzikálne vlastnosti, ktoré
sú dané normou a kontrolujú sa chemickými rozbormi. Tieto vlastnosti sú kontrolované
zmyslovými skúškami, tzv. degustáciami, ktoré robia pracovníci s príslušnými skúškami a oprávneniami.
Pri takejto degustácii sa hodnotí priezračnosť, penivosť (stabilita peny a jej
farba), ďalej vôňa, chuť (musí byť bez cudzích prímesí), plnosť (vyváženosť jednotlivých chuťových zložiek) a ráz
(nasýtenie oxidom uhličitým).
Dôležitou vlastnosťou piva je horkosť, ktorá má byť adekvátna druhu piva - u 12 % pív
je vyššia ako u 10 %. Okrem toho nesmie mať drsný charakter. Všetky tieto výsledky spracováva
degustátor v číselnej forme. Degustáciu robí zvyčajne viacej degustátorov a ich závery sa porovnávajú.
No v minulosti to prebiehalo úplne ináč. Pivo sa posudzovalo nielen zrakom a chuťou, ale
skúšalo sa tiež jelenicami. Richtár, obecný pisár alebo zvlášť k tomu určení úradníci si sadli
na dubovú lavicu poliatu pivom v kožených jelenicových nohaviciach, a ak sa nohavice
prilepili, bolo pivo dobrej kvality. Vtedy sa hovorilo: "Aký var, aká sila, na nohavice sa im
lavica prilepila." Tento zvyk pravdepodobne prišiel z Bavorska. V histórii mníchovského veľkopivovaru
Hackerbräu, ktorý funguje už od roku 1417, sa uvádza, že už v polovici 15. storočia
bolo v Mníchove starodávnym zvykom každoročne skúšať kvalitu piva určenými znalcami. Sládok nalial pivo
na drevenú lavicu a oni celú hodinu bez pohnutia sedeli a pili. Potom na dané znamenie vstali.
Ak sa lavica zdvihla s nimi, bolo pivo dobré. Ak nie, musel sládok zaplatiť pokutu. Títo znalci boli
v Mníchve veľmi zamestnaní, lebo napríklad už v roku 1620, keď bol Mníchov ešte malé mesto,
bolo v ňom už 72 pivovarov.
| Späť |