Pivo sa pokladá za najstarší nápoj, ktorý človek vôbec vynašiel. Veď prvé dôkazy o existencii piva siahajú až do dávnej minulosti, okolo roku 2800 pred. n.l., keď ešte neexistovali žiadne písomné záznamy. Archeologické nálezy niektorých nádob a cedidiel však svedčia o tom, že už neolitickí ľudia v Mezopotámii dokázali vyrábať a piť pivo. Cedidlá im slúžili na to, aby mohli oddeliť z piva zrnká z obilnín, ktoré tam ešte zostali po vykvasení.

Jazykovedci dokonca dokázali existenciu piva ešte pred príchodom najstaršieho národa Sumerov v Mezopotámii, pretože to boli práve oni, ktorí zaradili do svojej slovnej zásoby pojmy ako kaš (pivo) alebo bulug (slad). Svoje vlastné názvy mali i niektoré prísady, ktoré sa pridávali do piva a robili z neho pivo.

Až na základe týchto starodávnych názvov si Sumeri odvodzovali svoje vlastné pomenovania a pojmy súvisiace s výrobou piva.

Výroba piva v staroveku mala veľa spoločného s výrobou piva v dnešnej dobe, ale v niečom sa predsa len odlišovala. Základom pre slad, z ktorého sa pivo v minulosti vyrábalo, bol jačmeň, ktorý bol aj základnou zložkou potravy. Okrem toho sa používala aj pšenica, predovšetkým pšenica dvojradová, ale aj pšenica obecná. Používala sa olúpaná, rozomletá alebo vo forme pivných chlebov.

Úpravou obilia boli poverené ženy, najčastejšie otrokyne, ktoré drvili zrná. Pretože v staroveku nepoznali chmeľ, pridávali do piva iné prísady, na základe čoho vznikli pivá rôzneho druhu a chute.

Označovanie niektorých pív v Mezopotámii:

kaš.kal - silné pivo

kaš.sur.ra - pivo s výraznou chuťou

kaš.gig - tmavé pivo

kaš.sag - jemné pšeničné pivo

Sumeri i Akkadi osobitnými výrazmi označovali staré pivo (šíkaru lábitu) a mladé pivo.

Medzi ženami bolo zvlášť obľúbené veľmi sladké pivo nazývané ulušin. Bolo však dosť drahé a preto istotne nebolo určené na stoly chudobnejších žien.

Najobľúbenejšie bolo hnedé pivo, ktoré sa varilo v rôznych sortách. Osobitným druhom hnedého piva bolo tmavé pivo - kaš.gig, ktoré bolo aj najrozšírenejšie. Toto pivo bolo bežným nápojom aj pri hostinách na oslavu bohov. Lepším druhom čierneho piva starých Sumerov bolo "dobré čierne pivo" kaš.gig.dug.ga, ktorého recept vám ponúkame.

I napriek veľkému množstvu druhov a chutí piva sa obyvatelia Mezopotámie neuspokojili s vlastnou produkciou a dovážali niektoré špeciálne druhy piva. Aby sa splnili všetky požiadavky smädných zákazníkov, vyrábalo sa aj špeciálne kyslé pivo, ktoré vznikalo buď zlým spracovaním suroviny, alebo sa používala menej kvalitná surovina na jeho výrobu.

Pretože pivo malo v Mezopotámii veľký význam, dostalo sa aj do písomnej formy. Ako príklad slúži úryvok z Eposu o Gilgamešovi, kde pivo dokonca vystupuje ako jeden zo základných atribútov civilizácie:

V Mezopotámii sa pivo používalo tiež na lekárske účely. Najčastejšie na výrobu liekov. Dozvedáme sa o tom zo zachovalých receptov neznámeho lekára objavených v rozvalinách mesta Nipure. V prvých lekárňach boli z medu, mlieka, korenia, soli, bylín, olejov a piva zhotovované liečivé nápoje a masti. V pive tiež boli rozpustené najrôznejšie lieky, aby sa mohli ľahšie užívať.

V mytológii zaznamenávame správy o bohyni Ninkasi, ktorá bola patrónkou výroby piva. Z jej detí sa uvádza najmä jej syn, Siris/Širaš, pričom v akkadskom jazyku sirašu označuje výrobcu piva.

Ako vidno, pivo sa stalo neoddeliteľnou súčasťou dávnych východných civilizácií a ovplyvňovalo rôzne stránky života ich príslušníkov. Spôsob pitia v starovekej Mezopotámii nám približujú aj mnohé zachované vyobrazenia. Sú na nich špeciálne lievikovité poháre, alebo veľké nádoby, v ktorých pivo pravdepodobne vykvasilo. Prítomní sedeli okolo týchto nádob a poťahovali si tekutinu dlhými rákosovými steblami.

Použitá literatúra: