Pivo (grécky zythos, latinsky cerevisia) ani v grécko-mykénskej kultúre nebolo neznáme. Medzi archeologickými nálezmi pri vykopávkach v Knosse boli objavené vázy, na ktorých sú reliéfne vyobrazené klasy, ale aj niektoré znaky, ktoré dokladujú znalosť výroby piva.

Najvyhľadávanejšie bolo takzvané „quétske prístavné pivo", ktoré pochádzalo z Kilikie. Malo veľký ohlas, a preto bolo často napodobňované. Jeho slabšiu napodobeninu pripravovali sýrski otroci v Egypte, vo vysokej kvalite ho vyrábali tiež v Sýrii. Gréci hľadali v pití piva akýsi znak mäkkosti, ktorú vyčítali Egypťanom.

I keď pivo bolo bežné medzi Thrákmi, Panónmi, Germánmi i Gálmi, vôbec v severných krajinách, Gréci pokladali pivo viac-menej za produkt barbarský, preto sa najmä vyššie vrstvy jeho používaniu vyhýbali.

Jeden z najstarších gréckych lyrikov, Archilochus, hovorí o pive ako o nápoji vyrábanom z jačmeňa a korenia. Potvrdzuje, že starí Gréci poznali výrobu piva už v 7. storočí pred naším letopočtom, ale aj že „nápoj bohov" - víno, považovali za lahodnejší. Rozdiel medzi vínom a pivom vyjadruje aj pomer ich cien. V cenovom edikte cisára Diocletiana je vzájomný pomer nasledovný: za jeden sextár (0,549 l) vína sa platilo 8 denárov, za pivo 4 denáre a za zythos (vraj najpodradnejšie pivo) dokonca iba 2 denáre. I keď bolo pivo mnohými Grékmi odmietané, bolo často vyrábané. Sofokles, Hecataeus, Triptolemus a iní ho nazývali brýton, Aristoteles ho volal pínon, Xenofón, Aischylos, Sofokles a Diodor Sicílsky uvádzali hneď niekoľko druhov piva.

V Alexandrii sa varilo z jačmeňa dvojaké pivo. Slabšie sa nazývalo sitos, silnejšie disitos. Už pred 7. storočím pred n.l. bolo pivo v Trácii obľúbeným nápojom, ale malo aj veľký národno-hospodársky význam. Nazývali ho zythos. Varilo sa z jačmeňa s prídavkom korenia a ešte bolo upravované horkými bylinami. Hovorilo sa, že vraj bolo také silné, že v ňom zmäkla i slonovina.

Slad nazývali Gréci maza a toto pomenovanie si osvojili Arabi, ktorý ním i teraz označujú pivo.

Dlho sa verilo, že sa Gréci naučili vyrábať pivo v Egypte, ako sa o tom dočítame z predpisu Zosimusa z Panopole. Ale skutočnosť, že sa k výrobe piva nepoužívali pivné chleby a že sa varili z praženého obilia, ukazuje skôr na silný vplyv Izraelitov. Nech je to tak, či onak, grécke pivá boli výbornej kvality a už vtedy mali svojich znalcov. Chmelené pivo, ktoré predtým Grékovia, ale i Rimania nepoznali, sa začalo vyrábať až v 12. storočí nášho letopočtu a vtedy sa prvýkrát objavuje i pomenovanie humele. A to bezpochyby ukazuje k slovanskému pôvodu.