U starých Egypťanov sa dozvedáme o výrobe piva z nápisov na kamenných doskách, alebo napríklad v textoch z pyramíd v Sakkáre z konca 4. a zo začiatku 3. tisícročia pred n.l. Tu sa môžeme dočítať, že „mŕtvym na onom svete môže uhasiť smäd pivo, ktoré nie je kyslé." Veď chlieb, cibuľa a pivo boli hlavné potraviny egyptského ľudu. Denný prídel potravín robotníka, ktorý pracoval na stavbe pyramídy, tvorili tri alebo štyri pecne chleba, dva džbány piva, ďalej cesnak a cibuľa. Chlieb a pivo sa vyrábali doma alebo v spoločnej výrobni.

Starí Egypťania pripisovali vynájdenie piva bohovi slnka Reovi, stvoriteľovi všetkých bohov a ľudí. Až neskôr učenci a spisovatelia prisudzovali jeho výrobu ďalším bohom, najmä bohovi Osirisovi. Bohyňou piva bola v najstarších dobách Menket, neskôr bohyňa Tenemit.

V najstarších textoch je popisovaná výroba piva z datlí, maku a ďalších obilovín. Až neskôr všetky tieto pivá vytlačilo pivo vyrábané z jačmeňa a jačmenného sladu. Výroba egyptského piva bola prípravou sladu, ako aj spôsobom zakvasovania pivných chlebov totožná s výrobou piva v Mezopotámii.

K príprave sladu bol vyberaný iba najlepší jačmeň s neporušenými zrnami, ktorý sa drvil na mlynských kameňoch. Po vyčistení sa pridala pšeničná múka a z tejto hmoty sa vytvorilo cesto, z ktorého sa robili guľaté bochníky, ktoré sa pred ďalším spracovaním rozriedili na kašovitú hmotu. Táto bola pretláčaná cez sitá a plnená do foriem, v ktorých sa piekli. Takto upečené pivné chleby sa ďalej drvili na site, ktoré bolo umiestnené nad kaďou s vodou. Potom sa tekutina z kade preliala do džbánov a nechala sa skvasiť. Do piva sa pridávala ďatlová šťava, ktorá ho lahodne ochucovala.
V období Novej ríše sa pivné chleby už nepiekli vo formách, ale ako placky na otvorených peciach. Tie sa potom rozšľapali v kadiach, namočili a nechali vykvasiť. Tento spôsob výroby piva sa zachoval až do gréckeho obdobia.

Najlepšie a najvyhľadávanejšie pivo sa varilo v meste Pélisiu pri ústí rieky Níl. Ale i v ďalších pivovaroch sa vyrábalo veľmi silné a opojné pivo.

Podobne ako v Mezopotámii, aj v Hornom a Dolnom Egypte bolo pivo nápojom kráľovského paláca, chrámov a prístavných hostincov. Dobre vykvasené pivo sa pilo tak na stoloch bohatých, ako aj chudobných. Iba otroci dostávali spolu so zlým obilím aj pokazené pivo. V dvorskej účtovnej knihe, ktorú písal pisár Neferhotep sa zachovali záznamy o rozdelení zásobovaných osôb do troch skupín.

Najviac sa pivo vyrábalo v domácnostiach robotníkov a remeselníkov. Dávku z piva neplatili veľkovýrobcovia, ale platili ju poľnohospodári, pastieri, remeselníci, robotníci, ale i kňazi.

Až neskôr začali vznikať pivovary, ktoré vyrábali pivo v štátnej réžii. Za vlády ptolemajovskej dynastie, ktorá bola v Egypte nazývaná tiež „Zlatá doba výroby piva", sa pivovarníctvo stalo štátnym samostatným priemyslom. Štát sa stal monopolným výrobcom piva a štátna pokladňa mala v dani z piva stály a výnosný príjem. Napriek tomu však pivná daň nebola jediným a hlavným ziskom do pokladní štátu. Peniaze pribúdali i za udeľovanie pivovarských koncesií.

Tiež v Egypte sa vo veľkom využívalo pivo na lekárske účely. Používalo sa aj k v výrobe prípravkov, ktoré zabraňovali počatiu.

Pivo nechýbalo ani pri bohoslužobných obradoch. Nachádzame ho aj v pohrebnej liturgii a má svoje miesto aj pri pohrebných ceremoniáloch. Tiež o ňom nájdeme zmienku aj v knihe mŕtvych. Tieto texty sa najprv písali na hrobky, až neskôr boli písané na papyrusové zvitky, ktoré sa pribaľovali k múmiám, alebo sa v púzdrach vkladali do hrobov, aby sprevádzali mŕtveho na jeho posmrtných cestách. Napríklad faraónsky ceremoniál predpisoval okrem iného aj štyri druhy piva pre pohrebnú hostinu. Rovnako bolo aj súčasťou darov pre záhrobnú výbavu mumifikovaných tiel.