Ešte pred pár rokmi sa chmeľ na Slovensku pestoval na 1150 hektároch. Dnes majú všetky naše chmeľnice plochu
iba necelých 350 hektárov. Na tejto ploche by sa mal na základe prognóz úpadok slovenského chmeliarstva zastaviť.
Podľa Mariána Borovského, riaditeľa Slovchmeľu v Hornej Strede, družstva zameraného na výkup, spracovanie a predaj
chmeľu, je 350 hektárov na slovenské pomery optimálny stav. Podobne ako u nás redukovali chmeľnice aj
v okolitých štátoch. Napríklad v Čechách mali až 10-tisíc hektárov chmeľu, dnes ho pestujú asi na 6000
hektároch.
Chmeľ sa na Slovensku tradične pestuje na území bývalých okresov Trenčín, Topoľčany a Trnava. Najväčším pestovateľom bol Soblahov, ktorý mal vyše sto hektárov chmeľníc, dnes sú pestovateľskými jednotkami družstevníci v Čachticiach s 50 hektármi a v Klátovej Novej Vsi so 40 hektármi. Nie je to tak dávno, čo slovenské pivovary odmietali kupovať slovenský chmeľ - vo svete bola nadúroda a lacnejší bol z dovozu. Situácia sa zmenila, dnes niet na Slovensku pivovaru, ktorý by nekupoval slovenský chmeľ. Slovchmeľ ponúka pivovarom lisovaný chmeľ alebo granule, veľkou konkurenciou je však chmeľový extrakt, ktorý vyrábajú Nemci. No klasickú surovinu pivovarníkom celkom nenahradil, väčšinou využívajú kombináciu extraktu a chmeľu.
V deväťdesiatych rokoch sa slovenské chmeľnice dostali do dôchodkového veku. Ich životnosť je
20 až 25 rokov, potom už treba staré korene vyorať a nahradiť novými. V roku 1998 ministerstvo
pôdohospodárstva poskytlo pestovateľom dotáciu na obnovu prestarnutých chmeľníc. Odvtedy dostávajú túto dotáciu každý
rok, bez nej by na obnovu nemohli ani pomyslieť. Tento rok dotácia predstavuje 15 miliónov korún, čo bude
pestovateľom stačiť na obnovu asi 70 hektárov. Dlhé roky pestovanú odrodu žatecký poloskorý červenák nahrádzajú
meristémovým chmeľom, čo je odroda zbavená vírusov.
Použitá literatúra:
| Späť |