Ministerstvo poľnohospodárstva a financií sa k týmto žiadostiam stavajú rezervovane. Ak by nejaké kompenzácie vôbec
do úvahy prichádzali, určite nie v plnej výške. Predseda Únie obchodníkov s chmeľom Emil Bureš sa jednoznačne
vyslovil za to, aby českým chmeliarom štát pomohol, a kompenzácie chcú žiadať aj razantnými krokmi. Prezentuje názor
chmeliarov, že ak nebudú kompenzované ich straty v plnej výške, minimálne polovica farmárov skrachuje. České pivovary
tento problém až tak netrápi. Chmeľ by nakupovali na zahraničných trhoch, cenove sa totiž český i zahraničný vyrovnávajú,
český chmeľ je pre ne často dokonca drahší. Už dnes väčšina pivovarov, ktoré patria zahraničným spoločnostiam, používa pri
výrobe piva chmeľový extrakt, ten je lacnejší ako žatecký poloranný červeňák, ktorý sa v Česku pestuje najviac.
V najobľúbenejšom pive, v Gambrinuse sú už len zahraničné extrakty. Nákupy chmeľu a extraktu v zahraničí
by však boli zrejme posledným klincom do rakvy tradičného českého chmeliarstva. Pivovary síce upokojujú verejnosť, že
katastrofálna neúroda v Česku nespôsobí zvýšenie cien piva - cena chmeľu na celkových nákladoch výroby piva tvorí len
0,4 %, ale práve náklady na výrobu tohto českého národného nápoja v poslednom polroku rapídne vzrástli. Český zväz
pivovarov preto navrhuje zvýšenie ceny o korunu. Dnes stojí pivo v priemere 16 Kč, ešte v roku 1989 stálo
necelé 2 Kčs.
Tohtoročnú úrodu chmeľu považujú českí poľnohospodári a odborníci za doslova katastrofálnu. Je najnižšia od
roku 1945. Straty idú do desiatok miliónov korún, vo väčšine chmeľníc sa urodila polovica vlaňajšej úrody.
Najvýdatnejšia oblasť v okolí Žatca vďaka jarnému suchu a 30 stupňovým horúčavám v apríli a máji
prišla o viac ako dve tretiny úrody. Ak bol priemer 15 metrákov úrody z hektára, v tohtoročnej úrode je
to 6 metrákov! Straty sa odhadujú na viac ako 250 miliónov Kč. Svoje zohrávajú aj súčasné nízke nákupné ceny,
dohodnuté ešte v čase, keď bol každý producent chmeľu rád, že vôbec niečo predá. O 40 % sa znižuje tradičný
export chmeľu, pritom ho do zahraničia smeruje 80 %, rastie nemecká a americká konkurencia s chmeľom
a tzv. chmeľovým extraktom. Od roku 1989 sa znižovali výmery pôdy, na ktorej sa pestoval chmeľ, a zároveň
klesala úroda. Ešte pred piatimi rokmi sa pestoval chmeľ na 10 000 hektároch, v súčasnosti je to
6 000 hektárov. Chmeliari žiadajú, aby ich straty nahradil štát, ako to spravil v prípade obilnín. Len štátna
finančná injekcia zachráni české chmeľnice pred krachom i pred tým, aby sa na nich niečo urodilo v budúcej sezóne.
Použitá literatúra:
Späť