Pivné otvárače

Úzku náväznosť na korunkový uzáver má zbieranie otváračov uzáverov. Aj zbieranie pivných otváračov je doménou len úzkeho okruhu zberateľov. Otvárač je výlučne doplnkovým oborom. Získavanie materiálov do zbierky je skôr náhodné a nepravidelné. Zbierky otváračov sa počítajú na desiatky až stovky kusov. Význam zbierky spočíva v množstve rozličných typov, v rôznorodosti materiálu, veľkosti a nápadoch tvorcov. Pri triedení je nutné brať do úvahy i to, že doposiaľ neexistuje konkrétny kľúč k rozlišovaniu a neexistuje teda ani delenie pre rýchlu orientáciu.

Väčšina otváračov hýri nápadmi. Niektoré sú jednoduché, iné majú väzbu na iný otvárač. Obľúbený je motív ženy, kľúča, ryby, nohy a podobne. Niektoré otvárače sú nielen na otváranie, ale i na uzavieranie fliaš, iné sú napojené na kľúčenky, strúhadlá, nože, montážne kľúče, delá, kone, korunkové uzávery, čím dávajú svedectvo o veľmi širokej palete tohto zberateľského oboru.

Pohľadnice pivovarov

Malá skupina zberateľov si zvolila zbieranie pohľadníc pivovarov ako doplnok k etiketám, táckam alebo plechovkám.

Pohľadnice sa delia do troch skupín:

pivovar je jediným zobrazeným objektom

okrem pivovaru je na pohľadnici zobrazená ešte ďalšia významná stavba obce

časť pohľadnice zachytáva aj širšie pohľady na mesto a pivovar je len súčasťou záberu

Pohľadnice využívajú tiež zberatelia fotografií pivovarov. Kópie originálov dopĺňajú ich zbierky vtedy, keď už nie je možné pivovar fotografovať. Prínosom tohto zberateľského záujmu je získavanie ďalších znalostí o časoch minulých, kedy mnoho pivovarov bolo na začiatku svojej činnosti.

Účelové známky

Medzi ďalšie zberateľské obory patrí zbieranie účelových známok používaných v pivovarníctve a chmeliarstve. Účelové známky, väčšinou kovové, patria k tým málo autentickým pripomienkam pivovarskej histórie, ktoré sa zachovali do súčasnosti. Kedysi denne prechádzali rukami prostých pracovníkov pivovarov a sládkov slávnych mien. Po skončení platnosti alebo zániku pivovaru upadli do zabudnutia. Až v našej dobe sa rozvíja ich štúdium a dostáva sa im zaslúženej pozornosti.

Hostinské známky boli naviac používané ako predplatné poukážky na jedlo či nápoje, často s poskytnutím zľavy pri zakúpení väčšieho počtu, inokedy však boli prostriedkom k preúčtovaniu odberu piva medzi výčapným a obsluhujúcim personálom.
Existovali aj pracovné známky, ktoré potvrdzovali odvedený pracovný výkon, napríklad známky na chmeľ, na ktoré sa iste pamätá každý, kto bol na chmeľovej brigáde ešte pred zmechanizovaním zberu chmeľových hlávok.

Veľmi mnoho známok bolo poukážkou na pivo, ktoré tvorilo častú zložku naturálnej mzdy. Vydávali ich pivovary, kde nárok chasy na takzvané "domáce pivo" bol vžitý po dlhú dobu.

Vydávanie a používanie známok bolo odrazom politických, spoločenských a hospodárskych vzťahov svojej doby. Bez ich poznania je sotva možné posúdiť, akému účelu známka skutočne slúžila. Veď napríklad pivná známka vydaná majiteľom pivovaru, ktorá platila v závodnom bufete a ktorú zamestnanci dostávali ako súčasť mzdy, pomáhala zamestnávateľovi k zvýšeniu vlastného zisku predajom piva.

Pre triedenie známok existuje rad kritérií. Môžeme ich rozlišovať napríklad podľa materiálu, z ktorého sú vyrobené (kovové, plastové, papierové a pod.), podľa spôsobu výroby (zhotovené svojpomocne, raznicami, v tlačiarňach), podľa uvedenia vydavateľa na známke (s adresou, menom, monogramom, anonymné) alebo podľa vydavateľov (pivovarské, chmeliarske, hostinské a podobne). Väčšinou je niekoľko kritérii kombinovaných.

Známky vydávané pivovarmi môžeme podľa doterajších znalostí triediť takto:

1. známky na pivo:
   • na kontrolu výdaja domáceho piva
   • výčapné (používané v pivovarských reštauráciach)
   • na sprepitné
   • na výdaj piva odberateľom
2. známky na mláto
3. známky zálohové:
   • na fľaše
   • na sudy
4. známky na ľad
5. známky reklamné
6. známky chmeľové
7. známky na sklad

Zberatelia účelových známok so vzťahom k pivu patria buď medzi zberateľov pivných suvenírov alebo medzi numizmatikov. Zbierky tohoto materiálu vykazujú značnú variabilitu čo do množstva (od niekoľko desiatok po tisíce kusov), tak i do stupňa spracovania (niekedy neurčené známky predstavujú väčšinu zbierky, inokedy patria k výnimkám).

Nezanedbateľnou skutočnosťou je, že väčšina účelových známok, ktoré sa zachovali do súčasnosti, neboli doposiaľ v písomníctve podchytené. U mnohých ani nevieme, kde a kedy boli vydané, aká bola ich funkcia, kto ich vyrobil atď. Pritom ide o cenné doklady našej minulosti, ich sociálno-ekonomických a politických vzťahov. Za zachovanie týchto predmetov pre súčasnosť vďačíme práve mnohým zberateľom, pričom bádateľská práca na tomto poli je nevyhnutným doplnkom zberateľstva.

V chmeliarstve používané známky potvrdzovali česáčom množstvo odvedenej práce. Najstaršie z nich sú dokladom toho, že spočiatku bola odmeňovaná odpracovaná doba a až neskôr sa prešlo na hodnotenie pracovného výkonu vyjadreného množstvom natrhaných chmeľových hlávok. Asi do konca minulého storočia boli v chmeliarskych oblastiach používané prevažne známky zhotovené miestnym kováčom alebo svojpomocne, najčastejšie zo železného plechu. Až od začiatku nášho storočia ich nahrádzali známky zhotovené z mosadze, hliníka alebo poniklovaného zinku v odborných raziarňach. Ako starším kováčskym, tak i novším razeným kovovým známkam sa hovorilo pliešky. S postupom doby sa objavovali ďalšie materiály, ktoré kovové chmeľové známky z používania vytláčali, napríklad známky z plastov. Doba, kedy potvrdzovali načesané "vertele" chmeľu, nebola veľmi dlhá. Ukončila ju mechanizácia zberu chmeľu, ktorá odstránila nielen namáhavú prácu, ale aj potrebu používania týchto potvrdeniek.